Rád by som prispel len pár poznámkami k diskusii o navrhovanej novelizácii ZP.
Ide o príspevok k tomuto článku: http://ekonomika.sme.sk/c/5124344/odbory-neobmedzene-nadcasy-su-absurdum.html
1. práca nadčas neobmedzená, práca nadčas 500 hodinová
V prípade, ak by bola povolená neobmedzená práca nadčas, právna úprava by bola v rozpore so smernicou 2003/88/ES o určitých aspektoch organizácie pracovného času, kde sú presne stanovené podmienky aká môže byť maximálna dĺžka priemerného pracovného času v týždni. Základným kritériom je priemerný 48 hodinový pracovný čas. Účelom tejto smernice je prispievať touto reguláciou k zvyšovaniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Z uvedeného hľadiska sa povoľuje v ZP na základe ust. § 85 ods. 5 – 40 hodinový pracovný týždeň. Nad rámec toho pracovného času je povoľovaná práca nadčas.
Pri maximálnom rozsahu 400 hodín práce nadčas ročne je to:
400:52 = 7,69 hodín práce nadčas týždenne.
40h + 7,69h = 47,69 hodín, čo sa takmer blíži stropu priemeru 48 hodín týždenne.
Je potrebné si uvedomiť, že práca nadčas má mať podľa ZP výnimočný charakter a má byť uplatňovaná za presne stanovených podmienok. Nie je to tak, že práca nadčas sa môže nariadiť alebo dohodnúť vždy.
V prípade, ak SR zakotví niečo podobné, dostane sa touto právnou úpravou do rozporu so smernicou 2003/88/ES. V nadväznosti na to Európska komisia pravdepodobne bude iniciovať konanie proti Slovenskej republike. Ak Slovenská republika neprispôsobí legislatívu, Európska komisia podá žalobu na Súdny dvor Európskych spoločenstiev.
2. K pokusu o zrušenie ust. § 120 ZP
ZP v ustanovení § 120 ods. 1 stanovuje:
„zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len "stupeň") príslušného pracovného miesta“
a v ods. 4 stanovuje: „sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy.“
Z uvedeného hľadiska sú práce odstupňované 1-6 a sú im priradené príslušné koeficienty 1,0 -2,0 podľa náročnosti práce.
Autorov návrhu novely ZP možno napadlo, že ak zrušia stupne náročnosti práce, znížia sa aj mzdy. Ani v teórii pracovného práva Slovenskej republiky a rozhodne nie v teórii pracovného práva ES by tento zámer nenašiel odozvu. Platí tu zásada: v rovnakých situáciách zaobchádzať rovnako, v nerovnakých situáciách zaobchádzať odlišne (pozri napr. ust. § 119a ZP).
Z uvedeného vyplýva, že ak budú popri sebe pracovať vyučená osoba a nevyučená osoba, zamestnávateľ nemôže obidvom osobám dať rovnakú mzdu, pretože by zaobchádzal s osobou, ktorá je vyučená diskriminačne.
Neznamená to, že sa „koeficienty praxe“ nebudú odlišovať (tj. budú nižšie), ale súdy môžu pri rozhodovaní o otázke rozdielneho zaobchádzania vychádzať zo zrušenej legislatívy ako inšpirácie pre svoj právny názor a bude to právny názor oprávnený.
Táto právna úprava sa týka len tých zamestnávateľov, u ktorých nie je dohodnutá kolektívna zmluva, v ktorej by bolo dohodnuté odmeňovanie.
Záverom si dovolím len poznámku. Európska komisia má už teraz veľké množstvo výhrad proti spôsobu akým Slovenská republika prevzala smernice ES v oblasti pracovného práva do Zákonníka práce, takže je v tomto zmysle potrebné ešte viac provokovať a výsledok sa nepochybne onedlho dostaví.
(Autor pôsobil tri roky na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v odbore pracovné právo. Publikoval celý rad vedeckých a odborných článkov. V súčasnosti je doktorandom Právnickej fakulty Univerzity Karlovej).
